To bola dnes (11.4.2015) fuška... ale som šťastná. Zistila som, že veľa ľuďom záleží na tom, aby omšenská príroda bola krásna. Keď som dnes ráno prišla o 8:30 na námestie bolo tam len zopár ľudí. No netrvalo ani desať minút a nazbieralo sa nás okolo 120 malých i veľkých. Rozdelili sme sa na skupiny, rozdali sme rukavice a hor sa do práce. My pozaškoláci sme išli na rôzne smery. Mrzí ma, že nemám fotky každého kto sa zúčastnil, lebo si zaslúžia fotku na tabuli cti. Zistili sme, že nie je jednoduché vyzbierať všetky smeti, ktoré ste vy nezodpovední vyviezli do prírody a bezohľadne šmarili do každého jarku... Ani sa nám to nepodarilo. No nazbierali sme toho aj tak veľa - železa, plastov, skla, pneumatiky. Obec bude mať týždeň prácu než to odvezie na skládky odpadu. Zopár slov deťom a mladým, ktorí dnes zbierali smeti po chotári. Pre mňa ste hrdinovia. Tým, že ste prišli dali ste každému najavo, že vám záleží na mieste, kde žijete. Tú odvahu a chuť s akou ste sa pustili do zbierania by som ešte chcela vidieť tisíc krát. Ste výborný kolektív a kamaráti - aj moji... A som pyšná, že k vám patrím.
No dnes som zažila aj smutnú chvíľu. Poobede som si išla nazbierať podbeľ. Cestou z lúky som stretla starší pár. Povedali mi, že chvíľu na to ako sme odišli z miesta, kde sme končili zber odpadkov, videli z okna biele terénne auto s vlečkou ako vezie a vysýpa do jarku, ktorý sme práve vyčistili - odpadky. Hanbite sa. Pritom stačilo tie odpadky zaviesť k tým čo sme vyzbierali a obec by sa o ne postarala. Bolí ma, že to bol niekto z Omšenia. Bezohľadní ľudia bez charakteru a morálky. Neuvedomujú si, že špinia do vlastného. Ich potomkovia v tom budú žiť.
No dosť bolo. Pozrite si radšej fotky hrdinov, ktoré sa mi podarilo nafotiť. A ďakujeme kuchárom za výborný guláš.