Piatok  3.8.2012. Budíček, rozcvička a raňajky. Raňajší kolobeh sa stáva rituálom. Izby sú skontrolované, body rozdané. Iné je balenie vecí do ruksakov. Plavky a uteráky zostávajú doma, nahradili ich fľaše s vodou a balíček s obedom. Čaká nás niekoľkohodinová turistika. Aby sme šľapanie zvládli bez ujmy na zdraví, prvú časť cesty nás odvezie autobus. Vystupujeme v Lietavskej Lúčke, nie preto, že by nás zaujímala jej cementáreň. Tu sa len začína naša pešia trasa. Z doliny, kde sa Lietavská lúčka rozprestiera vychádzame na kopec, odkiaľ prvý krát vidíme cieľ našej cesty. Zrúcaninu Lietavského hradu. Schádzame do dediny Lietava, nad ktorou sa táto dominanta vypína. Už len prejsť Lietavou a zasa pochod do kopca. Slnko sa schovalo za mraky, zatiaľ neprší, ale strach z búrky nás núti urobiť si prestávku a posúdiť riziko. Jarka po porade s dospelými a svojím Blackberry (počasie online) usúdi, že pokračujeme k cieľu.  K hradu nám ostáva už len kúsok. Počas výstupu na nás padne pár kvapiek, ktoré zvyšujú našu rýchlosť, našťastie nič viac. Rozhodnutie Jarky a Deny sa ukazuje ako správne. ;-) Hrad je pekná zrúcanina, jej počiatky siahajú niekam na koniec 13steho storočia. Roky zveľaďovania a prestavieb je badať už len z jej veľkosti. Na bývalom nádvorí si spapáme svoj suchý obed a pomaly premýšľame, ako asi vyzeral hrad v dobách svojej najväčšej slávy. Patril určite k tým nádherným sídlam, kde sa konali bály, snemy a iné významné stretnutia. Škoda, že posledných 250 rokov už táto rozľahlá pamiatka len chátra. Ale na moje prekvapenie na hrade pracovali ľudia, ktorý sa snažia konzervovať pozostatky hradných múrov, aby sa zachovali čo najdlhšie.
Mraky na oblohe nás nútia vydať sa na cestu späť. Máme na výber, zostúpiť späť do Lietavy a prejsť pešo do Lietavskej Lúčky a tam počkať na autobus, alebo sa vydať na opačnú stranu do Lietavskej Svinnej a odtiaľ ide „Rajecká Anča“ (vláčik) priamo do Rajeckých Teplíc.  Našu dilemu vyriešili deti, ktoré sa ponáhľali späť cestou, po ktorej sme prišli. Musím uznať, že tam hore nás má niekto veľmi rád, lebo dažďu sme sa vyhli priam zázračne. Tam, kam sme prichádzali, pršať prestávalo a odkiaľ sme odišli začínalo. Na našu skupinu ale spadlo vždy len pár kvapiek a tie pôsobili ako osvieženie ;-)  Po príchode do nášho penziónu sa spustil lejak takých rozmerov, že keby nás zastihol, nik by sa nemusel sprchovať ...  Za túto nadštandardnú starostlivosť posielame nebu veľké ĎAKUJEME ...
Po osobnom oddychu sa všetci tešíme na večeru a ďalší program. Dnes máme v pláne hľadanie pokladu, za tmy, v hlbokej noci. Všetci nám držte palce, kvapky na strach nám v lekárni nepredali, vraj ich ešte nevynašli ...  Posielame deti spať a pritom nikto netuší, že partia starších dievčat pripravuje nočné hľadanie pokladu. U nás na izbe sa maskujú za strašidlá a škriatkov. Po večierke zahajujeme honbu za pokladom. Strašidlá sa veľmi vydarili. Výskoty a výkriky počuť zo všetkých úst. Nakoniec každá skupina našla svoj poklad. Na záver zahajujeme nočný kľud.