25.5.2013 - sobota sa uskutočnil dlho očakávaný celodenný výlet. Našim hlavným cieľom bol Moravský kras, Punkevní jaskyňa a priepasť Macocha. Neodradila nás zamračená obloha a ani teploty pod 15 C. Skoro ráno sme sa stretali na námestí v Omšení a vyrazili za obrodružstvom. Nezmeškal nik. Cesta prebiehala hladko, ale sama som netušila aké komplikované je nájsť cieľ cesty :-D Napriek mojej chybnej navigácii sa našim šikovným šoférom podarilo dostať nás bezpečne k 1. cieľu našej cesty. Kúsok pešo a už sme čakali na vstup de jednej z najväčších jaskýň v Európe. Punkevní jaskyňa dostala meno podľa riečky Punkvě. Už počas "suchej" prehliadky sme sa ale dozvedeli, že táto malá riečka sa občas mení na poriadne riečisko a vtedy zaplavuje značnú časť jaskyne. Videli sme veľa krásnych stalaktitov, stalagmitov a stalaktátov. Podobali sa kadečomu, v pamäti mi utkvel "Rómeo a Júlia" krorí sa nikdy nespoja, lebo ich vychýlil posuv masívu. Miestami nás obchádzala hrôza zo stiesnených priestorov (zdravím Dášku) a sprievodca nám občas len tak mimochodom pripomenul koľko metrov masívu je nad našimi hlavami cca120 až 150. Možno občas povedal aj viac, ale tieto informácie zasa nepridávali na radosti mne, tak som ich rada "prepočula". Úžasným zážitkom bolo ocitnúť sa na dne priepasti, kde sme vyšli z podzemia na denné svetlo. Očaril nás pohľad na machom obrastené skaly týčiace sa do vysoka a malé jazierko sa nás snažilo oklamať svojim krásnym vzhľadom. To že jeho dno je v hĺbke až 50m a ešte stále nieje preskúmané, lebo skrýva zradné skaly a bahno nám o ňom prezradil náš sprievodca (vďaka za info). Tu na dne priepasti sme sa ešte dozvedeli príbeh o macoche, ktorá sa chcela zbaviť nevlastného syna a sotila ho dolu. Syn prežil no smrť v priepasti našla sama macocha. A týmto príbehom sa skončila naša "suchá" prehliadka, ktorú sme absolvovali po vlastných a začala sa "mokrá" časť, kde nás šikovní, mladí, vtipní a moc simpatickí muži odviezli na člnoch. V člnoch sme sa preplavili podzemím, vodná cesta bola necelých 500 metrov. Tých 500 metrov, bolo moc zábavných.  Po prehliadke jaskyne nás naši šikovní šoféri odviezli k priepasti z iného konca (cieľ 2). Pozreli sme si ju z vyhliadkových mostíkov z hora.  Počasie nás zrovna v týchto chvíľach zrádzalo hustým dažďom a tak sme Macochu opustili. Naša tretia zastávka bola na Samote. Nie síce u lesa, ale na kopci Buchlov, kde je moc pekné prostredie na relax pre deti aj seniorov a to sme potrebovali. Zohriať sa teplým jedlom, poprechádzať po okolí, pozrieť zvieratá a nechať deti vyblázniť sa. Náš výlet sme ukončili príchodom do cieľa číslo 4, teda domov vo večerných hodinách. Dúfam, že sa všetkým zúčastneným páčilo...