Textové pole: Projekt  podporujúci moderné vyučovanie na Základnej škole v Trenčianskych Tepliciach
Textové pole:

Denysa

Školienkine dobrodružstváTextové pole:

Tento projekt podporuje Občianske združenie Poza školu.

4. rozprávka : Školienka má nového kamaráta

         Školienka rada chodila do školy. Ale občas sa jej zdalo, že je akási opustená. Mária sa kamarátila s Nikolkou, Adam s Jakubom, Maxo s Alankom, Miňo s Alexom...

Často odchádzala z vyučovania a počula spolužiakov, ako sa dohovárajú, že sa popoludní stretnú a budú sa spolu hrať. Deti asi nenapadlo, že Školienka by chcela s nimi šantiť tiež. Samozrejme, že aj ona mala kamarátky. Najviac sa zabávala pri hre s vretienkami, ale tie boli priveľmi roztopašné. Nevedeli pochopiť, prečo každé ráno Školienka  odchádza do školy namiesto toho, aby  sa s nimi naháňala ponad steblá trávy. Preto sa Školienke zdalo, že lepšie kamarátky a kamarátov má len v triede. Keď potrebovala, deti jej so všetkým pomohli. Ale ako náhle opustila budovu školy, ostala sama.

         Jedného dňa letela zo školy domov, ale do spevu jej nebolo. Bol piatok a vedela, že dva dni neuvidí deti. A ona by sa tak rada s niekým zhovárala a zabávala! Vretienky celú sobotu a nedeľu doma nebudú. Cestujú k príbuzným. S kým sa bude hrať? Ako tak ide so sklonenou hlavou popri vysokých žltých kvetov divozelu, začuje silné vrčanie.

         Čo to je za zvuk? Vychádza z tamtoho kvetu... Žeby kvietky divozelu vydávali zvuky? Zvuk bol silný akoby vrčal vrtuľník, až sa Školienka trošku bála, ale jej zvedavosť bola silnejšie. Opatrne doletela ku kvietku. Celý sa triasol. Nakukla doň – a zbadala veľkého čmeľa. Napchával sa sladkým nektárom a trošku neslušne pri tom mľaskal. Čudný vrtuľníkový zvuk vydávali jeho krídla. „Pri jedle sa nemľaská!“ poúčala Školienka. Čmeľ sa k nej otočil. Utrel si ústa a sadol si na kvet. „Pardon! Mňam! Je vynikajúci! Tento predjesenný  divozelový nektár je najlepší!“ Zrazu si uvedomil, že má návštevu. „Aá, dobrý deň! Divozel je odborník na kašeľ! Trochu som pokašliaval doma, ale už je dobre znova!“ zarýmoval čmeľ. „Nože okoštuj!“ Školienka zaváhala, ale napokon predsa len olizla z nektáru. Bol veľmi sladký. „Volám sa Školienka, lebo chodím s deťmi do školy,“ predstavila sa lienka. „Ja som čmeľ. A volám sa Kolomeľ.“                                                                                                

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

Dnes sme sa v rozprávke dozvedeli, ako vyzerá čmelia rýmovačka. Deti samé hľadali rýmy. Počula som slušné i menej slušné rýmy :-). Niektorí tvorili sami dvojice či krátke veršovánky, iným bolo treba ponúknuť na rýmovanie prvé slovo.

Zahrali sme sa na Čmeliaka Kolomeľa a Lienku Školienku. Táto rolová hra bola určená na zoznamovanie postáv.  No na pokoji nás nenechal veľký vták, ktorý poľoval na lienky.  ( To bolo piskotu, keď rozprestrel krídla ...)

 

Na záver sme sa zahrali kruhovú hru, kde Kolomeľ zachraňoval Školienku pred hladným vtákom. Hru si isto zahráme lepšie v telocvični na telesnej výchove.

poza školu

späť do školy