Denysa

29. rozprávka:

Ako sa Školienka oddala virtuálnemu svetu

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

Školienka mala veľmi rada hodinu, na ktorej si sadali žiaci za počítače. Učiť sa, ako sa zapína a vypína počítač a ktoré tlačidlo na čo slúži, ju až tak veľmi nezaujímalo. Ale keď na konci hodiny ostal čas, a deti sa mohli hrať nejaké hry, bola vo vytržení. Pre malú lienku nie je ľahké stláčať klávesy, treba na to vynaložiť silu. Ale Školienke to šlo dobre. Potajme chodiť do družiny, kde jeden počítač bol zapnutý každé popoludnie. Cez internet si našla nového kamaráta. Meno mal určite vymyslené, podpisoval sa Čierny pirát, ale  i Školienka si svoje meno zmenila na Anabelu so zlatými vlasmi, lebo také sa jej páčilo viac ako Školienka. No a veru, často sa pri počítači i pozabudla, a domov prichádzala neskôr. Ani úlohy sa jej už mnohokrát robiť nechcelo. A keďže celé popoludnie trávila pred monitorom, slniečko ju skoro nevidelo a na kamarátov jej akosi tiež neostával čas...

V jedno ráno – celkom nečakane – k nej doletel Čmeľ Kolomeľ. Už mu to nedalo, prečo tá Školienka prestala chodiť k nemu na návštevu a je akási poblednutá. Školienka sa akurát horko-ťažko vyšuchtávala z postele. „Pohni si, veď zaspíš do školy!“ zvolal Čmeľ Kolomeľ a keď sa porozhliadol po domčeku, ostal veľmi prekvapený. Všade bol neporiadok, nepozametané, prach na každej polici, omrvinky na stole, v kuchynke neumytý riad a z preplneného smetného koša vypadávali smeti. Ani zošity do školy nemala pobalené, váľali sa kade-tade po stole i po stoličke, ceruzky v peračníku už boli také zatupené, že by sa s nimi ani kresliť nedalo! Ale čo bolo celkom najhoršie, bola samotná Školienka. Bledá ako najbelší sneh v zime, očká opuchnuté, prsty roztrasené. „Veď vidíš, že som nezaspala...,“ odvetila Školienka a vôbec jej nebolo čudné, že je takto zrána u nej Kolomeľ. A ani ju to nepotešilo. „Školienka, čože je to s tebou? Dva týždne som s tebou nebol! Máš tu neporiadok... No a naposledy si sa s nami hrala snáď predminulý piatok! „No a? Teraz mám nového kamaráta. Volá sa Čierny pirát,“ odvrkla Školienka, nahádzala si do aktovky školské potreby a pobrala sa do školy. Kolomeľa nechala stáť uprostred izbičky. Najskôr zosmutnel, ale potom ho napadlo, že toto predsa nie je tá Školienka, ktorú pozná. Musí vypátrať, prečo sa tak čudne správa! A tak Kolomeľ tajne začal Školienku sledovať.

Prechádzal poza listy rastlín, aby ho nevidela, a tak prešiel až do školy. Obletel budovu a sadol si na vonkajší parapet Školienkinej triedy.

Školienka bola celé vyučovanie akási nesvoja. Stále sa už pýtala na koniec vyučovania a nedávala pozor. Sotva však prešla posledná hodina, rozbehla sa do družiny. Skryla sa za stoličku a počkala, kým pani družinárka odvedie všetky deti na školský dvor. Akonáhle ostala trieda prázdna, zasadla za spustený počítač. Kolomeľ ju na chvíľu stratil z dohľadu, ale netrvalo dlho a vypátral okno, za ktorým Školienka sedela pred monitorom. Hneď pochopil – Školienka sa celkom oddala virtuálnemu svetu – to je taký, ktorý v skutočnosti neexistuje.

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

Naša predposledná rozprávka je venovaná závislosti na počítači. Dej bol pre deti veľmi napínavý a pútavý. Veľmi dobre na príbehu pochopili, čo znamená slovo „závislosť“ a čo to zo sebou prináša v živote človeka—dieťaťa, ktorému sa stane počítač jediným partnerom vo voľnom čase. V našom komunikačnom kruhu každý hovoril o tom, ako sa mohol život Školienky uberať, keby ju „nezachránil“ jej verný kamarát Kolomeľ. V rozprávaniach sme si hovorili, že všetko treba s mierou : šport, počítače, televíziu, kamarátov na dvore či ulici... Čo znamená „s mierou“ sme si hovorili na životných príbehoch, ktoré deti poznali so života alebo sa dopočuli.

Potom sme si začali predstavovať Čierneho piráta. Každý si ho predstavoval inak—niekto ako ozajstného piráta z vymysleného sveta, ktorý žije inak ako my všetci. Niektorí ho však nakreslili ako bežného chlapca. Na dvoch obrázkoch sa objavila i cigareta. Deti to zdôvodnili tým, že ten chlapec ma čo skrývať, keď nemá svoje meno. Deti majú bohatú fantáziu a tá sa zaujímavo odrazila v obrázkoch a ich rozprávaniach o nich.