Denysa

25. rozprávka:

Ako Školienka ochorela

späť

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

 

Slniečko už milo hrialo, jar bolo cítiť všade. Vtáčiky zavčas rána čvirikali tak silno, že budili Školienku zo sna. Prvé rozkvitajúce kvietky na stráni rozvoniavali a lákali hmyz sladkou medovinou. Pod lesom nadobro zmizli posledné zvyšky snehu. Všetko bolo zrazu akési veselé. Školienke sa dokonca zdalo, že aj pani učiteľka sa v škole akosi viac usmievala a namiesto do telocvične sa na telesnú výchovu vybrala s deťmi na prechádzku.

„Nezabudnite, deti, že hoci je vonku už omnoho teplejšie, nie je leto. Oblečte si bundičky a šiltovky,“ upozornila pani učiteľka deti. Sotva však vyšli von, Školienka si bundičku rozopla a čiapku si dala z hlávky dolu. „Školienka, zapni si bundičku, pani učiteľka povedala, že môžeme prechladnúť, keď si bundy a svetríky nezapneme,“ upozornila ju Eliška. Školienka nezdvorilo odvrkla: „Mne nie je zima!“ Zastavili sa na ihrisku a začali sa hrať na chytačku. Školienke ostalo veľmi teplo, a tak si bundičku zobliekla celkom. Pani učiteľka povedala, že na takéto vyzliekanie je ešte privčas, ale Školienka akoby ušká ani nemala. Pani učiteľka sa veru aj nahnevala, že ju Školienka nepočúva, ale to už bol koniec hodiny a všetci sa znova pobrali do školy.

Už večer sa však dostavil výsledok jej neposlušnosti. Školienke ostala veľká zima a škriabalo ju v hrdle. Ešte dobre, že sa zastavil u nej Čmeľ Kolomeľ. Hneď ju strčil do postele, poprikrýval a okolo hrdla jej obviazal šál. „Počúvaj, ma, Školienka, už sa zo zimného spánku zobudila Včielka Madlenka. Skočím za ňou hnedky, ona pozná jarné kvietky. Určite nám dobrú radu dá a ty zatiaľ čakaj pekne prikrytá!“ Nechal Školienku v postieľke a vyletel hľadať Madlenku. Netrvalo dlho a našiel ju pod rozkvitnutým podbeľom. Stál pri nej Mravec Vymýšľavec a rozprával jej samé nezmysly: „... a celú zimu som prežil u Snehovej kráľovnej. Bola nás navštíviť aj jej sesternica, Perinbaba...“ Kolomeľ najprv okríkol Vymýšľavca, potom sa obrátil k Madlenke: „Vymýšľavec, tak už ticho! Madlenka, leť so mnou rýchlo! Lienka Školienka nám ochorela, zima jej je a je bledá!“ Madlenka okamžite zanechala Mravca a letela s Kolomeľom ku Školienke. Mravec Vymýšľavec však bežal pod nimi, predieral sa trávou a celou cestou hovoril o tom, ako raz vyliečil starú mamu Červenej Čiapočky.

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

 

 

Začíname načas, sme takmer všetci, až na Alexa. Posunul sa čas a všetkým sa otvárajú ústa. Rozprávka príde vhod. Je o tom, ako Školienka ochorela. Blížia sa tento týždeň prvé teplé dni, takže troška nenásilného poučenia padne vhod.

Začíname čítaním a rozhovorom o texte. Najobľúbenejšia postava našich rozprávok sa stáva na tento mesiac jednoznačne Mravec Vymýšľavec. Keďže je to komická postavička našej knihy, rozoberáme jeho charakteristické vlastnosti— kladné i záporné. Vymýšľa si ako šľak, utáraný je ako staré pokazené rádio, no dnes sa prejavila jeho obetavosť a starostlivosť, pretože sa staral o chorú Školienku. Poopravili sme si mienku o ňom a stal sa nám omnoho sympatickejší.

Zahrali sme si aj časť deja, v ktorej vystupuje Kolomeľ, Školienka, Madlenka ( nová postava s kostýmom ) Jeremiáš a samozrejme Vymýšľavec. Dnes sme si museli strihať, kto kým bude, lebo o dramatizáciu bol dnes nezvyčajný záujem.

Na záver sme si pohovorili o včelách. Na pomoc sme si zobrali encyklopédiu. Najskôr povedali všetko, čo vedeli deti a potom sme dopĺňali ďalšie informácie o živote včelieho spoločenstva. Nuž a zajtra si pozrieme kúsok rozprávky Pán Včielka, keď budeme šikovní na výtvarnej výchove.