Textové pole: Projekt  podporujúci moderné vyučovanie na Základnej škole v Trenčianskych Tepliciach
Textové pole:

Denysa

Školienkine dobrodružstváTextové pole:

14. rozprávka:

Ako Školienku navštívila Mucha Bombucha

Tento projekt podporuje Konto Orange, Penta, firma Lieskovec  a OZ Poza školu .

V jeden zimný podvečer  ktosi zaklopal na Školienkine okienko. Žeby to bol Čmeľ Kolomeľ? udivila sa Školienka, lebo bolo už dosť neskoro. „Kto je tam?“ spýtala sa. „T-to s-s-s-o-o-m-m-m  ja. Much-ch-a Bom-m-bu-ch-cha...“ ozvalo sa spoza dverí.  Čo robí Bombucha v takej zime vonku? Muchy by mali niekde zalezené spať! Školienka otvorila. Premrznutá Bombucha vošla dnu. „Ď-ďakujem t-ti, Školienka,“ od zimy trasľavým hlasom poďakovala Bombucha. „Ja som ch-chcela vidieť s-sneh, tak som vyliezla zo svojho bytu, keď zasvietilo slniečko, trošku som polietala... zdržala s-s-om  sa... no a teraz sa n-neviem domov vrátiť, lebo mám celkom skrehnuté krídla...“ „To nič, Bombucha, zohreješ sa, naješ, môžeš tu i prespať, a zajtra pôjdeš domov,“ povedala vľúdne Školienka. „Ď-ďakujem ti,“ poďakovala Mucha.

„Odlož si kabát a sadni si,“ povedala Školienka a išla pripraviť horúci čaj a niečo pod zub.  O chvíľku sa vrátila s jedlom, ale ostala celkom zarazená. Kabát na zemi hodený, Mucha Bombucha leží rozvalená na jej postieľke... Celá je   špinavá, umazaná, posteľ od nej ufúľaná. Ani čižmičky si nevyzula, špinavý sneh sa z nich roztopil. Biela perinka sa už na bielu ani nepodobá. „Bombucha! Mala si si sadnúť k stolu! A najprv sa vyzuť! A umyť! Pozri aké máš ruky!“ zvolala nahnevane Školienka. Mucha pozrela na svoje dlane. „Ale veď sú pekné, zababrané akurát!“ ohradila sa. „Keď chceš u mňa nocovať, budeš musieť čisté ruky mať!“ skríkla akoby Kolomeľovou rýmovačkou Školienka. Bombucha si prudko sadla na posteľ. Už sa ako-tak zohriala. „Školienka, či ty nevieš, že keď si umyjem ruky, ochoriem?“ „Ochorieš? Ako to?“ prekvapene sa opýtala Školienka. „My muchy milujeme špinu. Teraz, keď som ti zafúľala posteľ, hneď sa tu cítim lepšie. Ale aj tak tu máš veľmi čisto, a to mi nerobí dobre. Určite ma do rána bude bolieť hlava z toľkej čistoty! A keď si umyjem ruky... možno aj umriem!“

 

Dokončenie rozprávky je v pripravovanej knižnej podobe: Školienkine dobrodružstvá               Píše pre deti: Silvia Havelková

Po dlhej dobe, čo je viac ako 3 týždne, sme sa opäť ráno stretli so Školienkou. Už sme si mysleli, že nám zaspala  zimným spánkom v malej komôrke. Ale nie, naša  Školienka dostala povolenie od Matky prírody, aby v zime nespala a chodila do školy zarovno s deťmi.

Dnes k nej však prišla nečakaná návšteva. Na rozprávku som sa tešila, pretože motív na dramatizáciu bol výborný a dalo sa v tejto téme veľa nového vymyslieť. Bolo však cítiť prázdniny a tak sa deti ťažko rozbiehali. No i tak sa zaskvel Alex v úlohe Bombuchy, keď „drkotavou“ rečou znázornil, ako veľmi vonku premrzol. Aj keď sa Mária veľmi snažila, i tak bola na Bombuchu málo prísna, keď ju hrešila za špinu v postieľke i na svojom tele.

Adam ukázal, že je veľmi výrečný a tak uhostil Školienku, ako bolo treba. Spolu s Jakubkom dostala dramatizácia švih. No i tak som cítila, že sme urobili trocha krok späť aj napriek tomu, že sme si text riadne rozobrali.

Tak som si vyskúšala Školienku a Max mi pomohlo. Deti sa smiali, lebo som si vymyslela i to, čo tam nebolo. Niektoré deti aj namietali, že Školienka si v rozprávke nespievala, keď klopkala Bombucha na dvere. Stačila ale len otázka: A  nepáčilo sa vám to? Nemohla by si spievať? A nikto nepovedal viac slovo. Pobavili sa a to sa im páčilo. ( Uvidíme, či využijú niečo z mojej ukážky. Ak áno, budem to používať častejšie. )

Náš príbeh má otvorený koniec. Neprezrádza, či sa po návšteve u čistotnej Školienky Mucha poučila a stala čistotnejšia. A tak som využila príležitosť a nastolila som problémovú otázku. Deti, uchvátené Muchou, boli až veľmi optimistické. Jednoznačne sa vyjadrili, že od toho dňa je Bombucha čistotná. Iba Alex spochybnil  tvrdenie detí zvláštnou otázkou: A čo keď tá Mucha Bombucha žije s veľkou rodinou v spoločnej chalúpke?  A stalo sa to, čo poznáme v škole. Zazvonilo a školský rozhlas spustil discozvučku, ktorú je ťažko prekričať a tak hodina skončila. Ja som sa ale so Silvou dohodla, že k osudu Muchy Bombuchy  sa ešte isto vrátime. Sama som zvedavá, či má veľkú rodinu a ako to asi u takej muchy vyzerá. Má vôbec dom?

 

 

poza školu

späť do školy