|
Keď naše mamy prídu do školy…. |
|
A je to tu. Vôňa sa plazí školskými chodbami a vykrúca nosy všetkým okoloidúcim. Ak by ste nakukli cez okná prváckej triedy, neverili by ste. Toľko mám pohromade a okolo hŕba detí... A všetci pracujú ako včeličky. Miesia cesto, vaľkajú na doske, šikovné detské rúčky vykrajujú, plechy na pečenie sú raz plné a raz prázdne. V poslednej lavici sa mieša snehová poleva na zdobenie—ružová, zelená, modrá... Lukášova mama zakrúca deťom kornúty z papiera, plní polevou a len čo sadne k stolu, už v rukách drží nádherne vyzdobený medovník. A deti, posmelené prvým medovníkom, ozdobujú a sem tam i obliznú snehovú sladkú kvapku. Na prestretom obruse sa zbierajú hotové medovníčky. Nikto ani nezbadal a je večer. Všetci odchádzajú spokojní. Deti sú šťastné, veď v škole bez aktovky je tak dobre. Mamy odchádzajú s úsmevom. Je to už dávno, čo sem chodili. Veľa sa toho už zmenilo..... No a ja? Pocit zblíženia všetkých pri spoločnej práci stoji za to. Deny |
