Návrat Z pardubíc, z pernikárskeho mesta...

Ďalšia zaujímavosť

Omšenie, v triede, 1. 6. 2006

Deti ma privítali krásne. Zvedavými očkami si mi ma premeriavali, akoby som sa mala za tie tri dni, čo som bola preč, zmeniť. Nakúkali mi do tašky a boli zvedavé na všetko.

Čarovná veta: „Niečo som vám priniesla...“ ešte viac rozšírila ich úsmevy na tvárach. „... Z pernikárskeho mesta , Pardubíc, som vám priniesla medovníkový domček. Na výskanie detí sa prišiel i  pán riaditeľ pozrieť, čo sa deje. Usmieval sa, prvá trieda ho vie vždy niečím prekvapiť ( zväčša vraj príjemne).

Domček si obzerali z každej strany a už sa dohovárali, kedy bude najlepšie ho zjesť. Porovnávali kupovaný domček s našim vlastnoručne pečeným a zdobeným. Oba zaujali čestné miesto na učiteľskom stole.

So  záujmom si prezerali knižnú verziu prezentácie, s ktorou sme vystúpili na konferencii. Každý hľadal seba v množstve fotografií.  

Nejprve jsme si mysleli, že když budeme v Pardubicích předvádět naší prezentaci Perníková chaloupka, že neseme tzv, „dříví do lesa“, ale opak byl pravdou – po této reklamě místním pernikářům ve městě během chvíle stoupl nebývale zájem o perník a šel jak se říká „ na dračku“.

I ja sem přinesl detem domeček.