|
ZŠ Sivice |
|
ZŠ Omšenie |
|
Od rána je rušno. Netrpezlivosť deťom trčí z oči a uspokojuje sa, až keď prechádzajú prahom počítačovej miestnosti. Zvedavo sledujú, ako sa spúšťa v počítači komunikačný program skype, ako sa pripája web kamera, ako sa treba prihlásiť... Odpočítavajú čas stretnutia. 10.10 hod.... a rozozvučí sa telefónne zvonenie skype. V jeho okne sa postupne zaostruje obraz preneseného záberu kamery a v ňom sa rozpačito usmievajú deti, podobné ako tie, čo sa vedľa mňa natískajú, aby všetko videli. Prvý pozdrav a mávanie detských rúk. Po jednom sa navzájom predstavujeme: „Ahoj, ja som Maťko, som prvák, rád športujem a hrám sa na počítači!“ .... a tak sa striedajú jeden za druhým pred web kamerou. Každý chce, aby si našiel nového kamaráta na druhej strane virtuálneho spojenia. Kamaráta, s ktorým si bude písať, telefonovať a hlavne sa bude vidieť cez to malé očko kamery a tak spolu dokážu mnoho „veľkej detskej práce.“ Nadšenie narastá, keď sa ozýva spev piesne ako dar nového priateľstva. 10.35 hod.... na monitore počítača sa mihajú detské rúčky, čo kývajú na rozlúčku, a ani na ne nie je dobre vidieť, lebo im rovnako odpovedajú ruky našich detí. A hlasné „Ahoooooooooooj !“ sa rozlieha do školskej chodby. Nikoho ani len nenapadne napomenúť deti, že sa nepatrí v škole kričať. Je to detský radostný pozdrav. A ten do školy patrí, lebo radosť v škole nesmie nikdy chýbať. |
