|
Máme nových kamarátov, alebo ako šírime myšlienku eTwinningu |
|
Streda, 6.9.2006, Bojnice |
|
Je 9.00 hod a my čakáme na stretnutie s druhákmi z bojnickej základnej školy. Troška nervózne stískame vedierka s farebnými kriedami a obzeráme sa po všetkých stranách parku.... Zvony odbíjajú a zo žiary slnka sa k nám blíži detský smiech a štebotavé hlásky. V ústrety ideme 29 deťom a roztomilej pani učiteľke. Predstavujeme sa novým priateľom, snažíme sa zjednodušene vysvetliť, prečo nie sme v škole ako oni, prečo si užívame týždenný výlet. Náš eTwinningový projekt zaujal nie len deti, ale i učiteľov a hlavne pani riaditeľku. Chodník v parku sa o chvíľku pýši nádhernými detskými kresbami. Najťažšiu prácu sme mali s hodnotením. Nakoniec sme to vyriešili jednoducho—ocenení boli všetci. Pavel odmenil bojnické deti sladkou lízankou a balónom a Míla našim eTwinningáčom rozdala džúsy a sladký keksík. I Bojničania postrehli, že sa čosi deje. Najmä starší ľudia so záujmom sledovali z lavičiek každý detský úsmev, každé milé slovíčko a povzbudzovali deti v kreslení. Smútok i radosť zároveň sa zrkadlil v ich očiach..... smútok za ich vlastným detstvom.... radosť z detí, ktoré sú našou budúcnosťou. Ešte teraz ma hrejú slová jedného starého pána: „Krásne sú tie vaše detičky .“ |
|
Veľmi milé prekvapenie nám pripravili dve milé tety z knižnice, ktoré sa nezľakli veľkého húfu detí a s úsmevom na tvári nám zorganizovali honbu za Pokyho pokladom. Poky bol vraj veľmi veľký lakomec a svoj poklad údajne ukryl na nádvorí knižnice. Bol zrejme aj veľký zábudlivec, lebo jeho poklad doteraz nikto neobjavil. Bola to pre nás veľká výzva a my sme jej neodolali. Stačilo vylúštiť pár záhadných otázok, preskákať sa k cieľu a potom už stačilo len málo. Dôvtip, predvídavosť a intuícia hľadačov pokladov a Pokyho tajomstvo sme odhalili. Hrdinkou dňa sa stala Noemi. Tá našla dve truhličky s pokladom. Svorne si na ňom pochutnali všetky deti. Potešilo nás všetkých, že to neboli ozajstne dukáty, lebo tie by nám isto nechutili tak dobre ako cukríky. |