|
A sme opäť v škole. Je ťažké hneď zasadnúť do školských lavíc a tváriť sa, že škola je základ života, keď máme v sebe množstvo zážitkov a pýtajú sa von. Je im tesno v našich rozžiarených dušičkách. Deti, ktoré trpezlivo na nás týždeň čakali, so záujmom počúvajú naše rozprávania. Prezerajú si fotky z albumu. Opička Bojnička sa ma pevne drží okolo krku a je jej smutno za jej domovom. Veď Bojnice sú také krásne. Školské pravidlá sú však neúprosné a tak zasadáme opäť do školských lavíc a ja myslím na Pavla a Mílu, ako oni začínajú ... Či si spomenuli v tento deň na naše spoločné chvíle. |
|
Srdečný pozdrav zo školskej lavice a z učiteľskej katedry zasielajú kamaráti z Omšenia. Tešíme sa na ďalšie stretnutie. |
|
Omšenie, 11.9.2006 |