|
7. div: Najstaršie tradičné remeslo |
|
V ceste za objavovaním najstarších remesiel sme sa dostali až na koniec našej dediny, kde je veľký jazdecký areál pána Mihalovič, kde sídli Jazdecký klub Žihľavník. Ujo Mihalovič miluje kone celý svoj život. Bez nich si ho už nevie predstaviť. S oduševnením nám rozprával o živote koňa a dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí. Najviac deti zaujalo rozprávanie o tom, že aj koníky, ktoré majú v klube, „chodia do školy“. Musia sa naučiť počúvať a poslúchať. Musia sa naučiť ťahať voz, voziť trpezlivo deti na svojom chrbte, či pretekať na dostihoch. Nuž, ani kôň nepadol múdry z neba. Všetci sa musíme učiť na tomto svete, inak to nejde. |
|
Ako to už býva u nás, chodia s nami aj naši rodičia a veru .... mali sme aj návštevu. O našom projekte vedia aj rodáci z Omšenia žijúci v zahraničí a fandia nám. Tentoraz sa na nás prišla pozrieť Petra s rodinou, aby sa presvedčila, ako funguje náš projekt, ktorý pozná len z webovej stránky. Kým sme sa rozprávali, deti už vysadali na koníky a jazdili. Horúco bolo nie len nám, ale i koníkom, pozreli sme sa, ako sa kone najradšej ochladzujú a kúpu. Betina nechcela ani z vody isť, kopala nohou od radosti a roztopaše, že sa smiali aj deti. |
|
Učenie je niekedy veľmi náročné a vyčerpávajúce a tak sme sa na načerpanie nových síl dobre pripravili. Opiekli sme si špakáčky na ohníku. Pred odchodom sme si ešte vyskúšali, ako sa sedí na koči, lebo čo nevidieť nás čaká veľká paráda.... Kočovný deň. Ale na ten si ešte musíte počkať! |
|
Ak ste ešte nesedeli na koni a neviete, aký je to pocit, tak sa to môžete dozvedieť od deti. |
|
Poďakovanie za sponzorovanie a pomoc patrí Gabike, ktorá vybavila návštevu Jazdeckého klubu Žihľavník a postarala sa o naše hladné brušká. |
|
21.5.2007, Omšenie, Jazdecký klub Žihľavník |