|
Omšenie, 12.3.2007, Obecný úrad, u starostu obce |
|
Dnes je krásny deň, slniečko svieti a my sme sa vybrali na návštevu k pánovi starostovi, p. Marčekovi, na Obecný úrad v Omšení. Dnes objavujeme v starých kronikách a pamätných knihách históriu našej obce a hlavne najstaršie slovo z kroniky obce. |
|
Pán starosta nás prijal ako veľmi dôležitú a vzácnu návštevu. Usadil nás do najkrajšej a najdôležitejšej sály na úrade k veľkému kruhovému stolu ako veľkých pánov. Cítili sme sa ako na hrade pred veľkou ceremóniou. Mali sme pripravený dlhý zoznam otázok a on s veľkou trpezlivosťou na všetky odpovedal. |
|
Dozvedeli sme sa, že naša obec je najstaršia v mikroregióne a onedlho budeme s ňou oslavovať jej 675 výročie vzniku. Zaujímala nás aj, prečo je v znaku obce ovečka a čo znamenajú farby a symboly. Spomenuli sme si, že na erbe je práve tá ovečka, čo sa bačovi zatúlala z kŕdľa, keď si liečila v liečivom bahne nožičku. Zem pod jej nohami symbolizuje množstvo prameňov vody, hora za ovečkou našu pyšnú vztýčenú Babu, hviezda Severku na oblohe. |
|
I na vlajke obce sme našli zhodne štyri farby z erbu. Našli sme toho veľa... Pán starosta nám poukazoval, čo sa všetko dalo. Na leteckom zábere obce si každý chcel nájsť svoj dom, kde býva. Čo by to bol za starosta, keby nepoznal svoju obec ako vlastné topánky. Našiel na ňom i na územnom pláne všetko, na čo sme si len spomenuli. |
|
Pán starosta bol na nás dobre pripravený. Všetkých najviac potešil sladkosťou na rozlúčku. Ďakujeme sa milé prijatie ! |
|
Na druhý deň, v utorok, sme sa v našom pátraní po histórii vybrali do knižnice v našej obci. Dozvedeli sme sa všetko o knihách, čo má správny školák vedieť. Teta knihovníčka je poriadna knihovníčka ako sa patrí, tak staré knihy pred našou návštevou vyradila z knižnice. Ale predsa len vytiahla najvzácnejšie knihy z jej zbierky a vysvetlila deťom, prečo sa práve tieto knihy nepožičiavajú domov, prečo musia byť stále k dispozícii pre všetkých návštevníkov knižnice. A tak sme nahliadli aj do Kroniky ľudstva a do Kroniky techniky. |
|
Múdrosť kníh nás uchvátila a tak si každý vyhľadal, čo ho zaujímalo. Nám sa najviac páčila Kniha malého kuchára a tak sme si popásli oči na skvelých dobrotách a naplánovali si veľkú detskú ochutnávku dobrôt. Chlapci zasa hľadali knihy o autách, asi sa chcú voziť do školy ako veľkí páni. Teta Pučeková, knihovníčka, nás pochválila, že sme veľmi šikovní a o literatúre vieme veľa. Nás každá pochvala veľmi teší. Určite prídeme opäť! |
|
Pošiljamo vam razglednico iz našega kraja. Vsi udeleženci projekta pozdravljamo vaše mame, stare mame in žene. Želimo jim veliko zdravja in sreče. Kot darilo jim pošiljamo pesmico od slovenskega pesnika. Tone Pavček: Mama je ena sama. Mama je ena sama, prva radost je mama, prvi spev nina - nana prva beseda: mama! Dajmo vse rože mami, dajmo vsa sonca mami, pesem ki v nas se drami, dajmo, zapojmo mami: Naj ne ostane brez mame nihče na širnem svetu, naj žive naše mame, mame – najlepše na svetu. Posielame Vám pohľadnicu z nášho kraja. Všetci priatelia projektu pozdravujú všetky slovenské mamy, staré mamy a ženy. Želáme im veľa zdravia a štastia. Ako darček im posielame básničku, ktorú sme našli v našej knižnici a je venovaná mame. |
|
Zasielame Vám pohľadnice našej obce spolu s pozdravmi z nášho kraja. Všetky deti projektu sa vlastnoručne na pohľadnice podpísali. Želáme Vám krásnu jar a Veľkonočné sviatky. |