späť

17.1.2007

Omšenie, u tety Tvrdoňovej, prababičky našej Katky

Tetuška Mária Tvrdoňová je roztomilá postaršia pani. I keď nie je priam najstaršia v obci, ale len veľmi málo jej k tejto méte chýba.

                                                      Má 92 rokov a 5 mesiacov.

Je plná života a energie. Už vieme, po kom to tá naša Katka má. Po prababičke!

 

 

 

 

Je 14.00 a vyrážame spoločne od školy, iba zopár oneskorencov sa pridáva. Aby sa nám kráčalo veselšie, spievame si. Už sa nikto nečuduje, keď nás vidí vykračovať po dedine. V poslednej dobe to býva často.

Tetuška nás už čaká. Vítania nie je konca-kraja. Má starosť, aby nikomu nič nechýbalo. Neubránime sa spevu a spievame jej na želanie: „Zjedzte ma vĺčky, zjedzte...“ Snáď si spomenula na časy, keď bola malá? Oči sa jej zvláštne radostne zaleskli.

A rozpráva a rozpráva.... Kde bola kedysi obecná škola, ako sedávali v lavici prváci dovedna s druhákmi a tretiakmi. Ako i ona rada spievala všetko, čo jej na um prišlo. A rada tancovala. Učenia vraj nebolo toľko ako teraz. Mala drevenú tabličku a na ňu z jednej strany písala litery a na druhú počty. Keď bola s kamarátkou šikovná a mala rýchlo prácu hotovú, sadli si pod okno a háčkovali ostošesť.

Rozosmiala sa, keď nám rozprávala, čo ako dievča povyvádzala. Vraj ju bolo všade, zarovno s chlapcami. Nebola žiadny anjelik.

Ja si však myslím, že už vtedy mala dobré srdiečko a hlavne pracovité ruky. Nešťastná náhoda jej prsty poznačila na celý život, ale to neubralo jej šikovnosti ani na pracovitosti. Celý život poctivo pracovala a dobre vykonaná práca jej vždy prinášala radosť.

Dnes už len oddychuje a nemá veru čas byť smutná, lebo rodina ju má rada a stále u nej pod oknom niekto vysedáva na teplom radiátore, ako ja s deťmi. Tí čo ju majú radi nedopustia, aby bola smutná a opustená.

Keď sme odchádzali, ešte dlho som cítila teplo na rukách od stisku na rozlúčku. Hľadali sme tajomstvo dlhého života  a našli sme:

Láska k práci a spokojnosť z dobre vykonanej práce, životný optimizmus, smiech, bezpečie rodiny a kopec lásky. Keď toto máte, ste šťastný človek a váš život môže byť nádherný ešte dlho.

Ak sa rozhodnete navštíviť našu tetušku, pozrite sa na jej šikovné ruky, aké nádherné veci vedia vytvoriť. Pri jej krásnom veku ešte teraz číta a háčkuje bez okuliarov. Venovala nám aj dar, krásne háčkované dečky, ktoré zašleme našim partnerom.

Touto cestou sa jej chcem za seba a aj za deti poďakovať, že si našla čas a podelila sa snami o krásne spomienky na detstvo a jej prvé školské roky. Dúfam, že aj ja budem mať to šťastie a tak jasne po mnohých rokoch  si niekto spomenie na školu a školské dni ako ona. A snáď aj na mňa.

Tetuška, želáme Vám ešte veľa šťastných chvíľ v pevnom zdraví, sviežom duchu a životnom optimizme.

Ďakujeme!

Milá paní Tvrdoňová, přejeme Vám do dalších a dalších let hodně zdravíčka, pohody a radost z Vašich dětí a na zdraví s Vámi připíjíme my všichni ze Sivic.