Predstavujeme  vám náš

                                    3. údiv

Ako bude prebiehať náš  Halloweenský deň?

 

Po údere polnoci sa zmení naša škola na Halloweenskú školu a do školy nastúpia naši a možno zopár Halloweenských učiteľov a  pri prvom zvonení budú vpustení naši a možno zopár Halloweenkých žiakov.

 

Pri dverách bude stáť Halloweenský riaditeľ a za Halloweenské riaditeľstvo našej školy Vás pozdraví svojou strašnou rukou a zákerne mrkne na Vás svojim jedným okom čierneho piráta Jednookého Billa. Možno budete mať to šťastie a na chodbe stretnete najvyššiu čarodejnicu 1. triedy v dobrej nálade, inak Vás zmení na biele nechutné myši.

 

Dajte si teda pozor najmä, keď budete niečo žiadať za dverami riaditeľne. Nezabudnite začínať svoju požiadavku Halloweenským pozdravom, inak vás hnev Billa a čarodejnice neminie a budete v najlepšom prípade len vykázaní. No budete mať privilégium požiadať znova, ale po Halloweensky ako treba.

 

Ak bude vládnuť na škole strach a des, ako sa patrí, prídu k Vám do triedy najhrôzostrašnejšie strašidlá a budete mať to šťastie, že obdržíte oficiálnu  pozvánku na strašný večierok, na ktorý len tak ľahko nezabudnete. Možno dostanete sladkosť, aby ste do večera vydržali ..

 

 

Všetko to začalo hlásením v školskom rozhlase deň vopred:

A ako to nakoniec naozaj bolo?

Pri vchode do školy stál Halloweenský riaditeľ Pirát Bill s Čarodejnicou /nie však 1. triedy, hoci o jej kvalitách nikto nepochybuje/.  V triede už čakala vyučujúca Čarodejnica dobrého a zlého srdca.  Veľmi ju potešilo, keď do lavíc zasadlo množstvo obľúbených žiakov : duchovia, biele panie, dobrý černokňažník, športové strašidlo, malý upírik, zelená príšerka, kuzelníčka..... a aj zopar etwinningáčov.

Na návštevu k nám vtrhli najhrôzostrašnejšie strašidlá našej školy, aby nás pozvali na očakávaný večierok .  Museli sme si ho ale zaslúžiť a tak sme sypali zo strašidelných rukávov básničky, pesničky a matematické príklady. My sme však šikovná halloweenska trieda a tak nás obdarili cukríkmi a divokým strašením. 

Nuž ale potom sme sa už len učili a aj troch strašili, aby sme vydržali do večierka. Hovorili sme si o svojich strašných životných osudoch, o záhadnej čarovnej moci a vykonaných strašidelných či dobrých skutkoch.

 

Predovšetkým sme ale prežili zaujímavý čarovný deň, z ktorého sme mali veľkú radosť . Našli sa aj takí, pre ktorých dnešný deň bol jeden veľký nepochopiteľný údiv.

Asi preto, že zabudli, že boli raz deťmi.

Ste zvedaví, ako bolo na večierku? Nechajte sa pozvať na návštevu...