|
Ako sme objavovali 2. div |
|
My toho objavovania naozaj nemáme dosť. Chceli sme vidieť náš kraj z výšky dookola a tak sme sa vybrali do krajského mesta, Trenčína. Dominantou mesta je nádherný hrad a z jeho veže vidíte kraj ako na dlani. Autobusom sme sa dopravili do Trenčína a od Morového stĺpu na námestí sme začali stúpať vyššie a vyššie. Najskôr malými uličkami až po hradnú bránu a na nádvorie. Ďalšími schodmi až do hlavnej časti hradu. Kto na Trenčianskom hrade ešte nebol a v jeho veži, nevie akým labyrintovým a uzučkým schodiskom , akoby bolo pre trpaslíkov, musí zdolať výšku. Stálo to však za to a hoci nám zima riadne vyštípala nos i líca, naskytol sa nám prekrásny pohľad. I keby bola lepšia viditeľnosť, do Omšenia by sme žiaľ nedovideli. Naša obec je ukrytá v údolí chránená kopcami. Naše najväčšie mesto kraja sa však predvádzalo ako modelka. |
|
Trenčín, 18.12.2006 |
|
Samozrejme sme si poobzerali celý hrad a vypočuli mnoho zaujímavého. Spoznali sme najslávnejšieho hradného pána a aj poslednú pani, ktorej Hamman, kúpele, sme prednedávnom navštívili. Vyrozprávali sme si aj rozprávku o Studni lásky na nádvorí a hádzaní mincí sme skúmali jej hĺbku. Aby sme si dnešný deň zapamätali, urobili sme si fotografické snímky. Pozrite si ich. V triede je veľa malých šikovných fotografov. |
|
Poďakovanie: Moje poďakovanie patrí mamičkám / Gabike, Soničke a Vierke/, ktoré sa vydali s nami na objavnú cestu a dbali o to, aby sa nikomu nič nestalo, lebo detská zvedavosť je väčšia ako odvaha či strach. Veľká vďaka aj spoľahlivým šoférom, ktorí nás v bezpečí dopravili domov / p. Horňákovi, Ľudmilke, Gabike a môjmu mužovi Andrejovi/. |
