Na ceste za 1. divom sme objavili kúpeľné mesto

Trenčianske Teplice

Začalo sa to vlastne veľmi jednoducho, omšenský bača pásol ovečky a jedna mu stále niekam utekala, tak ju stopoval a našiel ju, ako si močí chorú nožičku v nejakej vode. Nožička sa jej ako zázrakom vyliečila a vtedy sa to všetko začalo. Samozrejme, že chýr o zázračnej liečivej vode sa veľmi rýchlo rozšíril do celého sveta. Začali sa okolo prameňa zhromažďovať davy ľudí a vtedy bolo potrebné pre tých ľudí vybudovať ubytovanie, aj pohostenie a tak sa začalo z budovaním kúpeľov.

 

Vzniklo krásne jazero u prostred ktorého je ostrov ktorý nebol zarastený ako teraz a nežili na ňom kačky, ale bolo tam pódium, na ktorom po zotmení tancovala baletka - balet na Čajkovského operu Labutie jazero a zrejme preto sa toto jazero volá Labutie jazero.

 

Potom tam bola mestská plaváreň a nakoniec sa tam člnkovalo na malých loďkách. Teraz si k nemu chodia ľudia posedieť a nakŕmiť večne hladné kačičky.

 

Ďalšia krásna stavba z dávnych čias je prírodné kúpalisko Zelená žaba. Kúpalisko je vytesané do skaly, architektonický skvost zaradený medzi európske rarity, jediné kúpalisko v skale v celej Európe, postavil ho architekt zvučného mena Fuchs. Na žabe boli terasové jazierka plné  lekien a rybičiek, hrali sa tam kolky, bol tam prírodný amfiteáter, kde sa spievali opery. Bazén bol zdola podsvietený a napúšťala sa do neho horúca termálna voda.

 

Tento istý architekt postavil aj liečebný dom Machnáč, ktorý keď sa lepšie prizriete, vyzerá ako parník. Mesto malo na Baračke vybudované vlastné skleníky, v ktorých si pestovalo kvety na výzdobu mesta. Mesto bolo preto bohato zdobené letničkami, palmami a inými exotickými rastlinami.

Kúpele si samo odchovávalo mäso, čiže malo vlastných mäsiarov, pekárov, kaderníkov, cukrárov a iných drobných živnostníkov, potrebných pre plynulý chod kúpeľov. A bola to aj nutnosť, keďže neboli autá a asfaltové cesty a všetko by sa vozilo z ďaleká na kočoch.

V zime sa kúpele zatvárali a robilo sa veľké upratovanie. Na mieste, kde teraz stojí sanatórium Krym stál hotel Grand, pred ktorým bola veľká terasa, na ktorej hrala živá hudba a ľudia sa zabávali a tancovali.

 

Kúsok od Krymu je Pramenný dvor, kde v jeho prostriedku bol krásny drevený altánok s pitným horúcim liečivým prameňom. Dnes je pitný prameň na pešej zóne v podstate oproti ale bohužiaľ je zhotovený v nie veľmi peknej podobe. Myslím, že prinavrátenie podoby krásneho starého vyrezávaného altánku by mestu viac prospelo, ale aj napriek tomu tam ľudia chodia a pijú z neho.

 

Pešia zóna bola v dávnych dobách plná krásne odetých žien v dlhých nádherných šatách na rukách mali čipkované rukavičky, v nich slnečníky a na hlavách elegantné klobúčiky. Muži mali fraky a cylindre, zóna bola vyzdobená palmami a nádhernými ornamentovými lavičkami, vo všetkých oknách kvitli kvety, na terasách sa zabávali ľudia.

Mesto malo aj vlastnú elektráreň, ktorá dodnes stojí v parku, no nefunguje. Na Baračke bol vybudovaný vodný náhon, v lese môžeme do dnes vidieť korýtko potoka, ktorým odtiaľ voda tiekla až k elektrárni. Elektráreň dokonca poháňala električku premávajúcu medzi Trenčianskou Teplou a Trenčianskymi Teplicami a o liečebných domoch, či pouličnom osvetlení ani nehovoriac.

Mesto bolo samostatné vo všetkých oblastiach. Dokonca okolo roku 1920 malo aj vlastnú fotografku veľmi známu - pani Holubovú, ktorá si neskôr otvorila ateliér v Trenčíne pri hradných schodoch a nedávno zomrela vo veku neuveriteľných 103rokov.Ona vždy v lete fotila mesto na pohľadnice, ľudí v meste a vytvárala fotografie, ktoré sa zachovali dodnes a majú neskutočnú hodnotu, už len v tom, že si prostredníctvom nich môžeme priblížiť atmosféru čias minulých.

Električka má tiež viac než 100rokov, to je už naozajstná starenka, kedysi krásny drevený vláčik poháňaný elektrinou z vodného náhonu je dodnes raritou Teplíc - prevážal hostí z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc a späť. Predstavte si ten krásny vláčik v ňom dámy v nádherných šatách a klobúkoch, staničku obalenú v kvetoch, usmiateho sprievodcu v krásnej uniforme. To je len malý kúsok z histórie Trenčianskych Teplíc.

Zuzana Š.

Nechajte sa uniesť rozprávaním o časoch dávno minulých, poďte s nami odhaliť tajomstvá ukryté v starých pohľadniciach a oprášme tak spolu zašlú slávu svetoznámeho kúpeľného mesta.

 

Túto webovú stránku venujem s poďakovaním mojej priateľke Zuzane, ktorá mi venovala čas, svoje cenné pohľadnice, kus svojich spomienok z detstva a rozprávania starších  a  napísala text stránky.

 

späť na 1. div

ako sme objavili 1. div