|
Omšenie, 18.1.2007 |
|
Naša Medovníková cesta cesta začala v apríli 2006, keď prvýkrát k nám do Omšenia prišlo slovíčko eTwinning. Priniesol ho náš pán riaditeľ . Usmial sa a povedal: „ Denysa, toto sa vám bude páčiť...“ Keď mi dával propagačné materiály eTwinningu nemohol tušiť, akú veľkú pravdu mal. Páči sa mne, našim deťom, rodičom, starým rodičom a všetkým, ktorých sme na našej ceste stretli. |
|
A tá cesta bola teda riadne kľukatá. Dostali sme sa ňou virtuálne do Sivíc k nášmu partnerovi. Dar partnerstva sa zmestil do nádherne voňavého balíka plného medovníkov a tak sa obe školy preniesli naplno do rozprávky. I svadbu sme si vystrojili, kto tam nebol, banuje dodnes. |
|
Zvesť o medovníkovom tajomstve sme zaniesli až do Pardubíc na medzinárodnú konferenciu. Hrali sme divadlo a zdobili chodníky na rozprávkovo. |
|
Zabávali sme sa a veľmi nás prekvapilo, keď tí, čo sa na nás dívali, to začali brať vážne. Udelili nám Quality Label a my sme skúsili súťažiť. Vyhrali sme rozprávkový poklad a rozbehli sme sa s ním do rozprávkového mesta, do Bojníc. |
|
Z virtuálneho partnerstva sa stalo krásne priateľstvo. Zažili sme tam neopakovateľné chvíle a dúfame, že ich bude viac. V dnešných dňoch čakáme, ako uspejme v európskej súťaži eTwinningu. Pre nás je však úspech už len to, že pôjdeme prezentovať náš Medovníkový domček na európsku konferenciu do Bruselu 23.-25. 2.2007. |
|
Preto pečieme a zdobíme medovníčky, aby sme tak do Bruselu doniesli kúsok nášho malého sveta , kúsok Slovenského života, kúsok vône nášho domova, symbol našej práce v projekte. |
|
Denysa |
|
Venovanie : Túto stránku venujem mojim priateľkám, mamičkám aj mojich deti. |
|
Toto urobili zlaté ručičky Jarky Šabatkovej a jej kamarátky. |
|
Je príjemné, keď Vám ľudia pomáhajú. „ Obleč sa a poď! Máme pre teba prekvapenie!“ povedala mi moja najmilšia kolegyňa. A tak som šla do jedného domu na hornom konci Omšenia. Skoro som onemela pri pohľade na toľkú medovníkovú krásu. „Vyber, ktoré sa ti páčia!“ Nedalo sa inak, ako zobrať všetky. Sú proste prekrásne. Ďakujem Evičke Marčekovej! |
|
Ten domček, čo vidíte nad nadpisom, to je nič proti tomu, s akým hodláme vycestovať do Bruselu. Neviem, čím to je, ale ... jednoducho sa k nám pridávajú úžasní ľudia. Kto? Pán Ihriský, z cukrárne Dannete v Novej Dubnici a jeho kamarát , ľudový medovnikár, pán Habala. Obaja sa postavili k medovníkom ako ozajstní majstri. Vzali úlohu ako svoju vlastnú výzvu. Chceme vyčariť nádherný Medovníkový domček, na ktorý sa nezabúda. Domček vyzdobený zručnosťou, trpezlivosťou, odvahou, vytrvalosťou, krásou, láskou, úprimnosťou, nežnosťou, proste všetkým, čo nás počas nášho projektu sprevádzalo. Sme však len na začiatku medovníkovej cesty, lebo najťažšie nás ešte len čaká: Ako ho tam dostať? Chceme ale, aby sa stal v Bruseli symbolom našich dobrých tradícii na Slovensku a zároveň vyjadrením úsila všetkých, ktorí chcú robiť skvelé veci. Budeme veľmi radi, ak nám budete držať palce a ešte radšej, ak nám pomôžete. |
|
Medovníkový ošiaľ sa preniesol i k nám, domov a tak ženská časť rodiny zdobila a chlapská časť len chodila na koníky nakúkať. Museli sme ich riadne strážiť, aby nám zo stola neušli rovno pod mlsné jazyky. Ďakujem mojej sestre a mamičke za nadšenie, ktoré so mnou zdieľajú a podporujú ma. Poďakovanie patrí aj celej rodine, i keď si občas / v dobrom/ zo mňa uťahujú, ale ja viem, že je to preto, že ma majú radi. Ďakujem. |
|
Poriadie , u mojich rodičov, 2.-4. 2. 2007 |
