Anketa
Čo ťa láka na škole?:
Prihlásenie
Počítadlo
TOPlist

Povesť o Omšenskej Babe

Kedysi dávno žil v Omšení Gašpar Húžva so svojou ženou Hedvigou. Nažívali v láske a svornosti až do času, keď na Dubnické lúky prišiel pánsky horár Martin Gabčo.
Mali rúbať les. Hľadali chlapov a súceho faktora. Poradili mu Gašpara. Keď s richtárom prišiel do domu, prekvapila ho krása mladej ženy.
Dohodol sa s Gašparom o odmene za rúbanie a faktorčenie a len pozerá, pozerá stále na Hedvigu. Tá sa vrtela okolo pece. " Takúto ženu mať, to by bola radosť", pomyslel si. A len hľadí, hľadí, nemôže z nej oči odtrhnúť. Zjedol, čo mu predložili, ani nevedel, že to praženica na slanine a chlieb mu pripomenul starej materin koláč. Ponúkli aj páleným, nuž oči ešte strmejšie sa zapozerali.
Richtár sa zdvihne a povie: "No, Martin, poseďte si ešte, ja už musím ísť." "Pôjdem aj ja, pán richtár", strhol sa horár, akoby ho boli do boka štopli. Napraví operený klobúčik a vraví Gašparovi: "Gašpar, dohovorili sme sa. Tridsať chlapov vám bude dosť. Vyberte si najlepších. Napozajtra prídem zasa a vyznačím vám, kde sa bude rúbať." Vystrel sa, bol urastený, pozrel na Hedvigu a ona červená ako pivoňka, kukla naň. Obom oči zahoreli.
Gašpar faktorčil, prichádzal domov iba v nedeľu, no tým častejšie sa tu ukazoval horár Martin. Prichádzal z rúbaniska s odkazom od muža. Bol driečny a ku Hedvige vľúdny, až sa spolu do hriechu dostali.
A ona na vlastného muža čo deň mrchavejšia. Gašpar jednu nedeľu sa už začudoval:" Žena, čo sa robí? Nebývala si taká. Veď sa iba cifruješ a na mňa jednostaj len kričíš a rozkazuješ." Súženie príde na človeka znezrady ako mora na svet.
O pár mesiacov uzrelo svetlo sveta súce chlapčiatko. Žena zmiera od strachu. Chlapi v krčme okolo stola plecami sem-tam pomykajú, očami žmurkajú, no veď si chlap Gašpar, vymóresuj tých dvoch. Bolo im do popuku. A ten sa zdúva, reve, zastrája, že im on ukáže. Kým podgurážený v krčme trest vymýšľa, žena v náramnom strachu so synčekom v uzlíčku k horárni sa uberá. Za dedinou stopy jasné, rovno na Dubnické lúky ukazovali. V hlbokom snehu zďaleka ich vidno bolo.
"No počkaj!", zastrojil sa Gašpar a hneď kliatbu vyriekol: " Bodajže si skamenela aj s dieťaťom, tam kde si!" Razom sa kliatba začala napĺňať.
Žena pološeptom naposledy vyriekla: "Ach, Gašpar, čo si to vykonal? Ja si potrestanie zaslúžim, ale prečo trestáš nevinné dieťa?" Pritisla tuhšie dieťa k hrudi a od srdca zanariekala.
Okolo všade strhla sa čierňava, sneh, fujavica, besná zima. Vietor kvílil dlho, kým ich kliatba celkom nezmohla.
A kto mal citlivé srdce vtedy, začul ten plač. Aj Gašpara zmocnil sa des nad strašlivou pomorou, ktorej sa dopustil. A potom nastala hlboká tíšava.
Všade, hore i dolu. Nos tažká, brieždenie neskoré. A nebo znezrady počína sa trhať. Ale juj, čože to? Skaliská, balvaniská trčia do oblohy.
Stŕpol Gašpar hrôzou. O chvíľu sa osmelil a vykročil. Na skaliskách ruky dokrvavil.Kráča, svojich hľadá. Vyzváraný príde k studničke, čelo opláchne, z vodičky vlaha, ani keby žena pohladila. A či nie je tak? Veď naozaj to musí byť ona, kdeže by sa podela? Tieseň mu zaplavuje srdce. Slabosť ide na údy. Myseľ sa naskutku pominula a v neznámo sa blúdiť dal. 
A skaliská, balvaniská do seba posplietané. Jedna veľká, druhá malá, tak sa teda milí moji nad Omšením Baba stala. 

Naše projekty podporujú: